Martin Majkut
Ako som sa v Mexiku zlým chlapcom stal
Začnem slušne – mal som prvý koncert. Dirigoval som Schubertovu tretiu symfóniu. Predo mnou dirigoval môj nafúkaný spolužiak z Yaleu a môj profesor, originál tiež z Yaleu. Z koncertu som mal veľmi dobrý pocit – nie preto, že by tak geniálne hrali, ale preto, že sa tak veľmi snažili. Prvý raz v živote som stál pred orchestrom, ktorý hral len toľko, koľko som ho naučil a výsledok bol viac ako uspokojivý. Moje vystúpenie malo aj najväčší ohlas, a treba priznať, že oprávnene. Premúdrený Mexičan to zobral osobne, nebol schopný po koncerte ani ruku mi podať. Nášmu aj tak formálnemu vzťahu to na vrúcnosti isto nepridá.